льстѧ́й

льстѧ́й [льстяй]


ГлтНЗ ‹Лстѧ́й› (πλανῶν, seducens; qui seducit) – обольщающий; прельщающий. Откр 12:9□ лстѧ́й вселе́ннꙋю всю̀.


чс 3 АП=2


gr льсти́ти: V,ipf,intr; partcp,praes,act,plen,sg,m/n,nom

См· льстѧ́щїй льсти́ти