льстѧ́й [льстяй]
ГлтНЗ ‹Лстѧ́й› (πλανῶν, seducens; qui seducit) – обольщающий; прельщающий. Откр 12:9□ лстѧ́й вселе́ннꙋю всю̀.
чс 3 АП=2
gr льсти́ти: V,ipf,intr; partcp,praes,act,plen,sg,m/n,nom
См· льстѧ́щїй льсти́ти